Tento príbeh je upravený z knihy The Love Makers od Aifrica Campbella.
STAROSTLIVOSŤ O DETI JE NAJINTÍMNEJŠIA ČINNOSŤ. Evolúcia vytvorila také silné pohnútky, že budeme riskovať svoje životy, aby sme ochránili nielen svoje vlastné deti, ale často aj akékoľvek iné deti, a dokonca aj mláďatá iných druhov. Roboty sú naopak produkty vytvorené komerčnými subjektmi s komerčnými cieľmi, ktoré môžu a mali by zahŕňať blaho ich zákazníkov, ale nikdy sa naň neobmedzia. Roboty, korporácie a iné právne či neprávne subjekty nemajú inštinktívnu povahu ľudí starať sa o mláďatá – aj keď naše antropomorfné sklony môžu niektoré deti a dospelých viesť k tomu, aby túto skutočnosť prehliadali.
V dôsledku toho je dôležité vziať do úvahy pravdepodobnosť klamania – tak komerčného klamania prostredníctvom reklamy, ako aj sebaklamania zo strany rodičov – napriek skutočnosti, že roboty pravdepodobne nespôsobia významnú psychickú ujmu deťom a iným osobám, ktoré si ich môžu obľúbiť.
NIKTO z výrobcov televízorov, vysielateľov ani výrobcov online hier sa nepovažuje za zodpovedného, ak deti zostanú príliš dlho pred televízorom. Spoločnosti vyrábajúce roboty budú chcieť byť v rovnakej pozícii, pretože žiadna spoločnosť nebude chcieť niesť zodpovednosť za škody spôsobené deťom, takže je pravdepodobné, že výrobcovia budú podceňovať umelú inteligenciu (AI) a interaktívne schopnosti svojich robotov. Je preto pravdepodobné, že všetky roboty (a určite tie v jurisdikciách so silnou ochranou spotrebiteľa) sa budú predávať predovšetkým ako hračky, sledovacie zariadenia a prípadne pomôcky pre domácnosť. Budú pestrofarebné a zámerne navrhnuté tak, aby zaujali rodičov a deti. Očakávame rôzne výrobky, niektoré s pokročilými schopnosťami a niektoré s humanoidnými vlastnosťami. Rodičia rýchlo objavia schopnosť robota zaujať a rozptýliť ich dieťa. Robotické spoločnosti budú programovať zážitky zamerané na rodičov a deti, rovnako ako to robia televízni vysielatelia. Roboty však budú vždy disponovať odmietnutím zodpovednosti, napríklad „toto zariadenie nie je hračka a malo by sa používať len pod dohľadom dospelých“ alebo „toto zariadenie slúži len na zábavu. Nemalo by sa považovať za vzdelávacie.“
Napriek tomu si rodičia všimnú, že môžu nechať svoje deti s robotmi samé, rovnako ako ich môžu nechať pozerať televíziu alebo sa hrať s inými deťmi. Ľudia sa fenomenálne učia a sú veľmi dobrí v odhaľovaní zákonitostí a využívaní možností. Rodičia si rýchlo všimnú výchovné výhody robotických opatrovateliek, ktoré majú pokročilú AI a komunikačné schopnosti. Príležitostné hororové príbehy, ako napríklad tragédia robotickej opatrovateľky a batoľaťa v románe Scarlett a Gurl, sa dostanú na titulné stránky novín a pripomenú rodičom, ako zodpovedne používať roboty.
Takto to bude pravdepodobne pokračovať dovtedy, kým si výskyt úrazov nevyžiada zmenu dizajnu, revíziu bezpečnostných noriem pre spotrebiteľov, zákonné požiadavky na upozornenie a/alebo nepoistiteľnosť na základe rizika, čo všetko ešte viac spresní toto odvetvie. Medzitým sa médiá budú tiež chytať príbehov o robotoch, ktoré zachraňujú deti nečakaným spôsobom, ako to robia teraz, keď deti (alebo dospelých) zachraňujú iné malé deti a psy. To by nemalo viesť ľudí k tomu, aby nechávali deti s robotmi samé, ale vzhľadom na to, že už teraz máme sklon k antropomorfizácii robotov, môže to rodičom pomôcť cítiť sa o niečo pohodlnejšie – až do ďalšieho hororového príbehu, ktorý sa objaví na titulných stranách.
Pokiaľ ide o zodpovednosť, mali by sme byť schopní uplatniť rovnaký model zodpovednosti, aký sa uplatňuje na hračky, aj na výrobcov robotických opatrovateliek. Urobte svoje roboty spoľahlivými, presne popíšte, čo robia a dostatočne upozornite na rozumne predvídateľné nebezpečenstvo vyplývajúce z nesprávneho používania. Potom, okrem výnimočných situácií, keď dôjde k chybám v konštrukcii alebo výrobe, ako sú napríklad časti, ktoré sa uvoľnia a udusia deti, bude právna zodpovednosť spočívať výlučne na rodičovi alebo zodpovednej dospelej osobe, ako je to teraz a ako by to malo byť podľa platného zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadou výrobku.
Výrobcovia robotov sa budú musieť obávať, že roboty budú zakázané kvôli neuveriteľne zriedkavým prípadom zanedbania alebo nesprávneho použitia, ako je to v prípade mimoriadne populárnych detských hračiek, ako sú chodítka s asistentom a šípky na trávu. Zlyhanie malého počtu rodičov, ktorí nedostatočne zabezpečili schodiská alebo riadne dohliadali na svoje deti používajúce takéto výrobky, malo za následok zranenia alebo úmrtia. Namiesto obviňovania rodičov však boli tieto výrobky rýchlo zakázané. Žiadny zákonodarca nechce byť spájaný s mŕtvymi deťmi.
Legislatívny zákaz však nie je nevyhnutný. Nie všetky výrobky sú rovnaké. Nikto ešte nezakázal zbrane alebo automobily, ktoré sú oveľa závažnejšími príčinami zranení a úmrtí detí. Automobily sa považujú za príliš dôležité pre našu ekonomiku a osobnú slobodu na to, aby sa zakázali, a to napriek strašným nákladom na straty na životoch v dôsledku nedbanlivého používania alebo konštrukcie. Zbraniam sa (v niektorých krajinách) poskytuje politická ochrana za to, že plnia svoju primárnu funkciu – spôsobujú smrť.
Tento druh imunity pred legislatívnymi zákazmi by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol rozšíriť aj na roboty, pretože sa stávajú ekonomicky a politicky nevyhnutnejšími a viac sa začleňujú do nášho každodenného života.
Výrobcovia robotov sa budú musieť obávať, že roboty budú zakázané kvôli neuveriteľne zriedkavým prípadom zanedbania alebo nesprávneho použitia, ako je to v prípade mimoriadne populárnych detských hračiek, ako sú chodítka s asistentom a šípky na trávu. Zlyhanie malého počtu rodičov, ktorí nedostatočne zabezpečili schodiská alebo riadne dohliadali na svoje deti používajúce takéto výrobky, malo za následok zranenia alebo úmrtia. Namiesto obviňovania rodičov však boli tieto výrobky rýchlo zakázané. Žiadny zákonodarca nechce byť spájaný s mŕtvymi deťmi.
Legislatívny zákaz však nie je nevyhnutný. Nie všetky výrobky sú rovnaké. Nikto ešte nezakázal zbrane alebo automobily, ktoré sú oveľa závažnejšími príčinami zranení a úmrtí detí. Automobily sa považujú za príliš dôležité pre našu ekonomiku a osobnú slobodu na to, aby sa zakázali, a to napriek strašným nákladom na straty na životoch v dôsledku nedbanlivého používania alebo konštrukcie. Zbraniam sa (v niektorých krajinách) poskytuje politická ochrana za to, že plnia svoju primárnu funkciu – spôsobujú smrť.
Tento druh imunity pred legislatívnymi zákazmi by sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol rozšíriť aj na roboty, pretože sa stávajú ekonomicky a politicky nevyhnutnejšími a viac sa začleňujú do nášho každodenného života.
Samozrejme, aj keď zistíme koreláciu medzi deťmi, ktoré uprednostňujú interakciu s umelou inteligenciou a robotmi, a prejavmi iných foriem introvertného správania, neznamená to, že umelá inteligencia a roboty sú pre tieto deti nevyhnutne zlé. Tieto zariadenia totiž môžu poskytovať stabilitu a pohodlie, ktoré u niektorých detí posilňujú pocit vlastnej hodnoty.
Vo všeobecnosti by sme nemali prehliadať možnosť, že robotické opatrovateľky a hračky s umelou inteligenciou môžu byť prospešné neočakávaným spôsobom. Existuje napríklad možnosť, že dlhodobá skúsenosť s umelou inteligenciou by mohla zlepšiť detské chápanie seba samého a toho, čo znamená byť človekom.
Dohovor OSN o právach dieťaťa – ktorý ratifikovali všetky štáty sveta s výnimkou Spojených štátov – vymenúva určité základné ľudské práva pre každé dieťa. Hlavným právom tejto komplexnej sociálnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej zmluvy je koncept zastupiteľnosti a práva dieťaťa na účasť. Toto právo byť vypočutý zabezpečuje deťom právo na zohľadnenie ich názoru v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Posúdenie individuálnych schopností každého dieťaťa zapojiť sa do určitých činností môže byť rozšírené, ako je to teraz, o technológie, ale zostane povinnosťou rodičov. Priebežné hodnotenie dieťaťa v reálnom čase však nemožno delegovať na robota alebo korporáciu, ktorá ho vyrobila.
Informácie získané z interakcie s robotom môžu informovať dieťa alebo rodiča. Robotika a umelá inteligencia už vstúpili do domácnosti v podobe smartfónov a asistentov s umelou inteligenciou a výskum odhaľuje ich vplyv na tradičnú rodinnú dynamiku. Napríklad bude ťažšie chrániť alebo obmedzovať deti pred domnelým nebezpečenstvom, ak dieťa môže pomocou svojej UI predložiť empirické údaje o opaku. Keďže deti dospievajú a rastú v chápaní UI a robotiky, môžeme očakávať, že tieto zariadenia môžu premeniť na personalizované právne a advokátske nástroje. To by mohlo dieťaťu alebo mladému človeku umožniť presadzovať a brániť svoje práva a umožniť mu spochybniť a prekonať obmedzenia rodičov/opatrovníkov. Takýto vývoj by závisel od právnej ochrany týkajúcej sa transparentnosti a zodpovednosti produktov umelej inteligencie, ktorá by bola rovnaká pre produkty vo všetkých fázach detstva.
To neznamená, že deti budú nevyhnutne múdrejšie ako ich rodičia. Deti budú vždy prinajmenšom rovnako náchylné na reklamu a politickú manipuláciu. Napriek tomu musí byť naším cieľom, aby UI posilňovala postavenie nielen dospelých, ktorí majú radi deti, ale aj samotných detí. Hoci to môže spochybniť tradičné rodičovské techniky, pravdepodobne to dieťaťu alebo mladému dospelému neublíži. Skôr, alebo možno aj, AI môže pomôcť budovať ich odolnosť a pripraviť ich na výzvy ľudského života. Domnievame sa, že je nepravdepodobné, aby roboty spôsobili výrazné psychické škody.
Podstatné je, že samotné roboty nebudú naše deti milovať. Roboty sú vyrobené zariadenia, ktoré ak niečo reprezentujú, tak reprezentujú subjekty, ktoré ich vyvíjajú a uvádzajú na trh. Pri primeranom regulačnom dohľade by mali reprezentovať aj potreby a túžby rodičov a detí. A tak ako pri mnohých oveľa menej pútavých hračkách, musíme mať vždy na pamäti, že deti budú svoje roboty milovať.